Zem spievaO PRÍBEHU
O filme
Po vzniku Československa v druhej polovici 20. roky minulého storočia rozšírila Matica slovenská činnosť národopisného oddelenia tiež o film. Zásluhu na tom mal hudobný vedec Karel Plicka (1894 - 1987), ktorý pre Matici pracoval od roku 1923 ako zberač ľudových piesní. Okrem zapisovania piesní a fotografovania krojov začal s kamerou značky Pathé filmovať ľudové slávnosti a zvyky. Pri Plickovom filmovom debúte Za slovenským íudom (1928), z ktorého sa zachovalo iba torzo, časová kritika vyzdvihovala najmä dokumentárnu hodnotu. Ani jeho druhý celovečerný film Po horách, po minách (1929) neprekonal odborný dokumentárny rámec. Keď sa Plickovi podarilo začiatkom 30. let získať zvukovú kameru, vytvoril svoje hlavné dielo Zem spieva (1933), ktorým zaujatý folklorista preukázal nielen poučenosť a sžitosť so zobrazovanými javmi, ale priniesol aj nové estetizujúce prvky. V poetickom dokumente Zem spieva zhrnul svoje doterajšie skici a filmové materiály, doplnil ich novými výjavmi a vytvoril filmovú báseň, čerpajúcu z bohatého studnice ľudovej kultúry slovenského národa. Základnou dejovou osnovou tvorí vidiecky život s večným prírodným kolobehom od konca zimy a zrodenia jari až do jesene s vinobraním ako posledným darom slnka. Pre jednotlivé výjavy, ktoré sa odohrávajú v jednotlivých ročných obdobiach, si autori vybrali vlastnú básnickú zákonitosť. Zábry Prahy a Bratislavy predstavujú prolog, detské hry vo voľnej prírode zase epilog filmu. Zariadený materiál sa stal podkladom pre vytvorenie hudobného doprovodu, potom sa definitívnym strihom na nahranú hudbu Františka Škvora docílila esteticky pôsobivá jednotka obrazovej a zvukovej zložky diela. Na výslednom tvaru mal významný podiel ako strihač Alexander Hackenschmied, československý dokumentarista, inšpirovaný skúsenosťami sovietskej filmovej avantgardy. Hoci je Zem spieva zvukovým filmom, použil Plicka poetické mezititítky, ktorých autorom bol básnik Ján Smrek. Film vznikol bez scenára, na základe autorskej predstavy celku, ktorá sa v procese realizácie stále konkretizovala a dotvárala. Originálny negatívny film však spálil pri požiari zlínskych ateliérov v roku 1944; zo zachovanej nekompletnej pozitívnej kópie boli v roku 1945 vyrobené dva double negatívy a v roku 1983 sa nahral nový záznam pôvodnej hudby. Vo svojej dobe sa film u domáceho publiku nesetkal s vhodným ohlasom, aký by si zaslúžil. Jeho kvality však boli už vtedy ocenené v zahraničí, kde spolu s filmmi Řeka, Extase a Búrka nad Tatrami získal za najlepšiu režisérku Pohár mesta Benátok na druhom ročníku medzinárodného Biennale 1934. Aj po sedemdesiatych rokoch, kedy vývoj dokumentárneho filmu, doznal v technológii aj v filmovej reči značných zmien, neztratilo toto priekopnícke dielo nič zo svojej umeleckej pôsobivosti.
Ďalšie údaje
Dátum vydania: 28.10.1933
ZA KAMEROU
Réžia
PRED KAMEROU
Hrajú 0
ĽUDIA ZA PRÍBEHOM
Ďalší štáb
PRVÝ POHĽAD
Trailery
POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ
Komentáre 0
Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.
Prihlásiť saZatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.
POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ
Mohlo by ťa zaujímať
90° South78%90° South
Dokumentárny
Krakatoa65%Krakatoa
Dokumentárny
Ať žije Mexiko!
Dokumentárny
Střevíček75%Střevíček
Dokumentárny
Muž s kinoaparátom
Dokumentárny
Turksib (festivalový název)
Dokumentárny




