Všetky príbehy. Na jednom mieste.
← Filmy
Plagát: Strom prianíStrom prianí

Film · 1976 · 102 min · Gruzínsko, Sovětský svaz

Strom prianí

Natvris khe

82%SFD9/10IMDb81%ČSFD

O PRÍBEHU

O filme

Film ako keby o všetkom a o ničom, tak charakterizoval Tengiz Abuladze svoju rozprávku o jednej dedine, do ktorej príde mláďatka Marita, ktorej krása rozvíja skryté vášne obyvateľov. Výtvarne pôsobivý film s galériou rázovitých postavičiek, z ktorých každá má svoje želania. Gruzínsky režisér Tengiz Abuladze patrí medzi tých tvorcov, ktorí sa grotesknej "podivínskej" poézie, tak príznačnej pre pozorovanie rázovitých vidieckych figúr, snažili povzbudiť k metaforicky zameranej výpovede. Strom želania, natočený v poézii prosytených, významotvorných farieb, je toho dôkazom. Motív červenej farby krvi aj kvetov, niekedy až akoby šplíchnuté do obrazu, sa mení v výraz nádeje. Už samotný názov skrýva symbol: v báječnom strome by mal zbaviť chudoby každého, kto ho nájde. Námet poskytol Georgi Leonidze svojimi veršovanými rozprávkami, vo filme posvätenými do pestrej mozaiky. Preto v filme vystupuje prekvapivo obsiahnutý súbor postav, bez toho, aby si žiadny z nich osobovala právo stáť v čele rozprávky. Zároveň medzi nimi prechádza milenecká dvojica, ktorej čas nastane až v druhej časti príbehu. V výstižných skratkách sa zoznámime s jednotlivými aktérmi, väčšinou zahalenými rôznymi tvarovanou bizarnosťou. Hlavou obce je zdanlivo múdry a ušľachtilý dedko Cicikore: prvotné uznanie však pomaly stráca, čím viac sa zjavuje jeho jediný cieľ - vystupuje ako strážca už skostnatelných starých hodností. A potom nasleduje plejáda všelijakých sniliek, veriacich najrôznejším ideálom - akýmsi starcovým ideovým protivníkom sa stáva odbojný Jorami, v ktorom kvasí buríčske odhodlanie, keď s uchom priloženým k zemi počúva, či sa už nie je blízko túžená revolúcia (a v zvukovej stope skutočne počúvame rachot vlaku). Mihne sa tu učiteľ, vyzývajúci k patriotizmu tak plamene, až sa mu deti rozlúčia, aj pokrytecký pop, holdujúci skôr požitkom tela než ducha. Ženskú líniu podivín zastupuje najmä Fufala (málokto by v nej spoznal Sofiko Čiaureliovú, jedinú známejšie osobnosť v celom hereckom ansámble), žena prepjato nalíčená a namysleno sa správa, ktorá v sebe zahŕňa (podobne ako Chaplinov tulák) protiklad medzi grotesknou snahou dosiahnuť štatút vznešenosti a neodpovedajúcim vzhľadom, potrhaným oblečením. V skutočnosti len milenecká dvojica, tichá a nenápadná, najmenej podlieha výrazovej stylizácii. Do miest až úsmevného líčenia gruzínskeho vidieka tak vpadá osudovosť, vrcholiaca tragickými udalosťami. Toto spojenie by mohlo pôsobiť cudzorodé, avšak režisér jednotlivých žánrovej polohy obdivuhodne skĺbil do jedného celku, vykresľujúci drsnú, odvrátenú tvár zdanlivo idylickej dediny. (Jan Jaroš, LFŠ 2007)(oficiálny text distribútora)

Ďalšie údaje

Dátum vydania: 07.05.2010

ZA KAMEROU

Réžia

PRED KAMEROU

Hrajú 5

POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ

Komentáre 0

Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.

Prihlásiť sa

Zatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.

POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ

Mohlo by ťa zaujímať