Všetky príbehy. Na jednom mieste.
← Filmy
Plagát: ProsbaProsba

Film · 1967 · 70 min · Gruzínsko, Sovětský svaz

Prosba

Vedreba

78%SFD8/10IMDb77%ČSFD

O PRÍBEHU

O filme

Podobne o večnom boji Dobra a Zla, natočený na motívy básne Važi Pšavely. Čiernobiely film asketickej krásy sa skladá z dvoch príbehov, ktoré sa odohrávajú v skalnatých scenériách medzi horálmi, ktorých život sa riadi dávnymi tradíciami. Dve protikladné morálne póly tu ztělesňujú Panna a Skret. Gruzínske filmy vytvárajú v bývalej sovietskej kinematografii určitú enklávu tvorby odlišnej od bežne požadovaného "socialistického realismu", prostredníctvom väčšinou komediálne ladených príbehov o rázovitých gruzínskych postavičkách prinášajú pohľad na odlišnú mentalitu i životné hodnoty. Patrí medzi ne aj diela Tengize Abulazeho, smerujúceho ku zložitým vrstvým podobenstvám. Jedným z nich je Prosba, vynalézavé využívanie čiernobielych širokoúhlych kompozícií a presadzujúca meditatívny prístup ako základ vnútorného prehmatovania odvážnych ľudských konfliktov i vášní. Režisér sa inšpiroval tromi básňami gruzínskeho básnika Važi Pšavely (1861-1915). Neusiloval o ich doslovný prevod, ktorý ostatne ani nebol možný, snažil sa v obrazoch vyjadriť to, čo Pšavela postihol slovami. Základom celého príbehu sa stáva lyrická báseň s názvom Prosba, ktorej hrdina zosobňuje básnikové myšlienky o nutnosti brániť základné ľudské hodnoty. Do udalostí vstupujú aj dve alegorické postavy, ztělesňujúce protikladné morálne póly - panna-nevesta odkazuje na čistotu a neposkvrnenosť, ohavný skret sa pripomína všadeprítomnému zlu, k diabolskému mameniu. Samotné téma konfliktu dobra a zla, ponorené do mračných baladických obrazov s dominantnou drsnou hornatou krajinou, sa rozvíja v dvoch príbehoch zo života horalov, od dávna poznamenaných sváry aj krvnou pomstou. Každé odmietnutie uznávaných tradícií sa pritom môže vymstiť, ako ochutná odvážny bojovník, ktorý dosiahne inveriteľa, zlodej koní, a smrteľne ho zraní. Keď je však svedkom jeho odvážneho zomierania, ovládajú ho pochybnosti, či zabíjanie prináša rozumné riešenie - a nakoniec je aj s rodinou z rodného spoločenstva vyobcovaný. Druhý príbeh sa dotýka príkazu pohostinnosti, nad ktorým môže zvíťaziť slepá zaslepenosť. Keď zbloudivý cudzinec, hostiteľom marne chránený, odmieta vykonať obeť cudzím bohom, privolá na seba zlú reakciu. A režisér sa ústami básnikov pýta, či tupý, lhostejný dav, neaktívne prihliadajúci zločinu, sa stáva spoluviník zla, skúma, koľko rezignácia napomáha presadzovať zlo. Hovorí, že vzdávať sa obrany dobra je tým najhorším skutkom, pretože duchovne znevoľňuje. Hoci Abuladze svoj film situoval do "bezpečnejšej" časovej nezakotvenosti, cenzori zaznamenali dvojznačné metaforické posolstvo - a dva roky váhali s jeho uvoľnením do kin. A až po siedmich rokoch dovolili, aby sa zúčastnil festivalu autorských filmov v San Remo. Prosba tam vyhrala. Do českých filmov prenikla až v roku 1981. [Jan Jaroš, LFŠ 2007](oficiálny text distribútora)

Ďalšie údaje

Dátum vydania: 07.05.2010

ZA KAMEROU

Réžia

PRED KAMEROU

Hrajú 5

POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ

Komentáre 0

Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.

Prihlásiť sa

Zatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.

POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ

Mohlo by ťa zaujímať