PersonaO PRÍBEHU
O filme
V tomto filme, ktorý vznikol v dobe Bergmanovej ťažkej choroby sprevádzanej tvorivou krízou, sa prejavila jeho mimoriadna citlivosť voči zložitosti ženskej psyché, ktorú podstúpil sústredenému vnútornému prieskumu. Dotkol sa pritom závažných otázok pravdy v umení a s tým súvisiacej identity umelca - konkrétne herečky odmietajúcej ďalej hrať umelé úlohy na scéne. Jej únik od verejnej masky - "persony" sa však stane len dočasným prijatím inej úlohy. V filmovom príbehu sa rozvíja osobitný vzťah dvoch rozdielnych a zároveň v niečom podobných žien - herečka Elisabeth, ktorá sa rozhodla protestne mlčať, a jej ošetrovateľka Alma, ktorá naopak hovorí rád a dôveruje sa jej. Obe predstaviteľky režisér dôverne poznal - jednu ako svoju bývalú, druhú ako súčasnú partnerku. Tento fakt prenikol do koncepcie rolí aj do ich zproblematizovaného ženskosti. Bergmanov osobný vzťah k ženám vychádzal z ambivalentného vzťahu k vlastnej matke, ktorú obdivne uctíval ako nedostupný zbožňovaný idol, a zároveň marne prahol po jej priblíženiach a hrejivých náručkách. U väčšiny svojich filmových hrdinov videl toto rozdelenie na ženu-idol a ženu-matku. V Perse sa pokúsil oba typy v ich dvojjedinosti konfrontovať a v záverečnom metaforickom záberu nechal ich tváre prelomiť do jednej podoby. Elisabeth Voglerová je slávna herečka, ktorá počas svojho výstupu v predstavení Elektry náhle prestala rozprávať a zaryto odmieta prerušiť mlčanie. Podľa všetkého je fyzicky zdravá, ale nekomunikuje s okolím. Keď si už ani lekári nevedia rady, zdravotná sestra Alma je poverená jej domácej opatrou. Dve ženy sa spoločne vyberú do odľahlého domu na ostrove, kde sa má Elisabeth s Alminou pomocou zotaviť. V snahe získať si dôveru herečky reaguje Alma na Elisabethino mlčanie prívalom slov. Alma zveruje Elisabeth svoje najhlbšie tajomstvá, túžby a sny. Ani si neuvedomuje, že z jej vlastnej osobnosti sa postupne stal iba tieň. Elisabeth mlčaním pred sebou postavila bielu stenu, na ktorú Alma premieta svoje vlastné ja a ktorá jej s ľahostajnosťou prináša iba tichú ozvu vlastných slov. Táto zvláštna konfrontácia skúša vnútornú silu oboch žien, ktoré sú síce veľmi odlišné, ale vo svojej podstate aj veľmi podobné. Persona je zložitou úvahou o najvnútornejších zákutiach ženskej duše, ktorá sa musí vyrovnať s úlohou matky, partnerky aj ľudskej bytosti. Zároveň je meditáciou o pravde úloh, ktoré ženy hrajú v umení aj v živote. Film režiséra Ingmara Bergmana bol ocenený švédskymi národnými cenami Guldbagge za najlepšiu herečku (Bibi Anderson) a najlepší film. Americká filmová kritika mu okrem ceny za najlepší film a herečku udelila aj cenu za réžiu.
Ďalšie údaje
Dátum vydania: 01.04.2006
ZA KAMEROU
Réžia
PRED KAMEROU
Hrajú 5
ĽUDIA ZA PRÍBEHOM
Ďalší štáb
POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ
Komentáre 0
Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.
Prihlásiť saZatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.
POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ










