The House in the Square
Dráma / Fantasy
OrfeusO PRÍBEHU
Renesančný človek Jean Cocteau dokázal počas šesťdesiatych rokov života prežiť niekoľko umeleckých poutí. Bol básnikom, spisovateľom, dramatikom, esejistou, scenografom, grafikom, skladateľom, scenáristom i režisérom. Jeho režisérska filmografia má jedenásť titulov, na ďalších siedmich snímkach sa podieľal scenáristicky (mj. Les dames du Bois de Boulogne, 1945 alebo Melvilleové Hrozné deti (Les enfants terribles, 1950). Hľadal prostredníctvom umenia cestu k mýtu, večnosti a nadprirodzenému, k čomu mu Orfeovo putovanie podsvätím skvele poslúžilo. Prolog číta sám Cocteau. Pripomína v ňom naratívne línie antické povesti a divákov pozýva na aktívnu reflexívnu účasť: „Kde sa odohráva náš príbeh a kedy? Legenda má však nárok na to existovať mimo času a priestoru. Vyložte si všetko podľa vlastného želania..." Tak rozehráva rozprávanie najprv nejasných kontúr, ktoré sa postupným preniknutím do sveta plného symbolizmu etablujú v nosnej príbehovej línii. Imaginatívna skutočnosť má však reálne spojenia s vtedajšou súčasnosťou - podsveti suplujú rozbombardované rušiny vojenskej školy, proroky smrti jazdia na motocykloch a správy z toho sveta sa šíria rádiovými vlnami. Hlavný hrdina básnik Orfeus je jedného dňa lapený do tenát tajomnej princeznej, ktorá je v „skutočnosti“ chladnou a krásnou personifikáciou Smrti. Stratený na rozmedzí dvoch časopisoch sa Orfeus len neradi vracia domov k svojej Euridice. Čoskoro sa bude musieť vypravovať do „svetu za zrkadlom“ pre manželskú dušu. Vidina stretnutia s uhrančivou Smrťou ho ale fascinuje oveľa viac... Aktualizácia mýtu sa netýka len prelenia po vojne technológie a filozofie s antickou fabulí, k modernizácii látky prispieva aj použitie filmových trikov. Tie režisér dávkuje v presne meranej miere, aby do filmu nevnášali chaos. Pre prechod medzi svetom živých a mŕtvych slúžia zrkadlá. (Vidíme sa v nich starnúť. Priblížia nás smrťou.) Efektívne priechody zrkadla vytvoril Cocteau za pomoci kameramana Nicolasa Hayera. Používa tiež pohyby pozpätku a postupného zmiznutia postav. Všetky vyššie uvedené štýlové prvky využíva Cocteau na vytvorenie vlastnej osobnej mytológie, v ktorej centre stojí básnik a jeho nadprirodzená aura skúmajúca krásu, lásku a predovšetkým dichotomii smrti a nesmrteľnosti. Kristýna Pleskotová (Letná filmová škola)
Dátum vydania: 28.07.2011
ZA KAMEROU
PRED KAMEROU
ĽUDIA ZA PRÍBEHOM
POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ
Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.
Prihlásiť saZatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.
POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ
Dráma / Fantasy
Dráma / Fantasy
Dráma / Fantasy
Dráma / Fantasy
Dráma / Fantasy
Dráma / Fantasy