Všetky príbehy. Na jednom mieste.
← Filmy
Plagát: Ně gorjuj!Ně gorjuj!

Film · 1969 · 88 min · Sovětský svaz, Gruzínsko

Ně gorjuj!

Ne goryuy!

86%SFD8/10IMDb86%ČSFD

O PRÍBEHU

O filme

Humoristicko-satirický román Môj strýko Benjamin francúzskeho spisovateľa a publicistu Clauda Tilliera (1801 – 1844) inšpiroval na sklonku šesťdesiatych rokov hneď dvaja režiséri - Gruzínci Georgije Daneliju a Francúz Edouard Molinara, ktorý do hlavnej úlohy homonymného filmu Mom oncle Benjamin (1969) obsadil šansoniéra Jacquesa Brela. Danelija natočil svoj úspešnejší filmový prepis pod názvom Nebuď smutný už ako skúsený tvorca, ktorý má za sebou niekoľko úspešných snímok. Narodil sa v roku 1930 v Tbilisi, odkiaľ sa ešte v detstve presťahoval do Moskvy. Po štúdiu architektúry sa zapísal do dvojročného kurzu filmovej režie na Mosfilmu, kde pod vedením Michaela Romma absolvoval film Tože ljudi (Také ľudia, 1959) natočený spoločne s Igorom Talankinom. Svoju režisérsku dráhu začal Danelija v období tzv. Tanie, vyznačujúce sa uvoľnenejšou politickou atmosférou, vhodnejšie aj pre umelecké aktivity nastupujúcich tvorcov. Upozornil na seba už prvým celovečerným snímkom Serjožka (1960) zo života päťročného vidieckého chlapca, opäť natočeného s Talankinom, ktorý získal hlavnú cenu karlovarského festivalu. Vo svojej ďalšej samostatnej tvorbe sa sústredil predovšetkým na lyrické komédie, z ktorých najmä film Chodím po Moskve (1963) získal veľký ohlas. Nástup Leonida Brežneva k moci znamenal koniec slobodnejších podmienok v Sovietskom zväze, nové politické vedenie označilo Danelijov film Jeden navyše (1965) o mužovi, ktorý vlastní tridsať zubov, za protisovietsky a režisér si musel na ďalší film niekoľko rokov čakať. K režii sa vrátil v roku 1969 komédiou Nebuď smutný, ktorú zložil hon rodnej Gruzínsko. Osudy mladého lekára Benjamina, ktorého tu predstavuje Vachtang Kikabidze (s Dánskom ďalej pracoval na filme Muž ako sa patrí, 1977), sledujeme od jeho príchodu z petrohradských štúdií domov, do malého gruzínskeho mestečka. Pozícia mladého lekára nie je jednoduchá, pacienti dávajú prednosť staršiemu skúsenému lekárovi Levinovi a jeho zvráteným praktikám. Benjamin tak má dostatok času na svojich priateľov, spev a obľúbené víno. Veselé príhody s pacientmi a kamarátmi dokresľuje Benjaminom spor s miestnym kniežaťom a neúspešné námestie kolegov dcéry. Hoci sa film opiera o román, ktorý sa odohráva vo Francúzsku osemnásteho storočia, Danelija ho majestátne previedol do Gruzínska deväťdesiateho storočí. Režisérovi a scenáristovi Revazi Gabriadzovi sa podarilo zachovať kúzlo predlohy spočívajúcej v ironickom humore, humánnom vyznaní diela aj hrdinovi, ktorý sa napriek všetkému dokáže radovať zo života. Literárnu aj filmovú postavu spája rovnaká životná filozofia, rovnaká úsmevná atmosféra prežitých dobrodružstiev i dojemne tragické momenty. Vo svojom poeticko-filozofickom premýšľaní nad hodnotami života vytvoril Georgij Danelija nostalgický obraz tradičnej Gruzínska, posilnený mnohými mužskými piesňami, gruzínskymi tancami a zvyklosťami. Za zachytenie národného folklóru získal film Zvláštnu cenu na MFFF v Mar del Plata 1970.(Letná filmová škola)

ZA KAMEROU

Réžia

PRED KAMEROU

Hrajú 14

Celé obsadenie · 14 mien

ĽUDIA ZA PRÍBEHOM

Ďalší štáb

POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ

Komentáre 0

Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.

Prihlásiť sa

Zatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.

POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ

Mohlo by ťa zaujímať