Všetky príbehy. Na jednom mieste.
← Filmy
Plagát: Campanadas a medianocheCampanadas a medianoche

Film · 1965 · 115 min · Španielsko, Švajčiarsko

Campanadas a medianoche

Falstaff (Chimes at Midnight)

80%SFD8/10IMDb77%ČSFD

O PRÍBEHU

O filme

V postave Falstaffa Welles skvele spojil bujarý komediálny pohľad s trudnomyslným dumaním o zvráteniach osudu. Falstaff spolu s princom Halom, ochotný sa zúčastniť každej výtržnosti, vymetá krčmy a prežíva napínavé dobrodružstvo, aby bol horko odmrtený v okamihu, keď mladík nastúpi na kráľovský trón. Orson Welles našiel svoje alter-ego: pri povrchnom pohľade by sme mohli konštatovať, že sa vo Falstaffovi premenil do žokovitého hrubého vychlávacieho rečníka, ktorý malichernú a smiešnu zbavosť svojich skutkov neskôr zakrýva vodopády slov, v ktorých bráni svoje udatenstvo. Avšak kresba Falstaffa nie je ďaleko jednoznačná: je to požitkový priateľ dobrého pitia, laškovanie s dievčatami, človek odmietajúci si priznať svoje nepríjemnosti, ochotný sa rozdeliť, ale hlavne je to za všetkých okolností optimistická bytosť. Je určite smiešny, dojemný, ale dôvera, ktorú vkladá do priateľstva, si zaslúži uznanie – aj preto vyvoláva súcit, keď je neskôr odmrtený ako nielen nepotrebná, ale priamo zhubná pripomenutie minulosti. Falstaffovým verným druhom a mnohokrát dokonca iniciátorom divokých kúskov (medzi ktorými nechýba olúpenie zbožných cestných) je totiž princ Jindra, nástupca trónu. Keď sa vezme vládu, svoje bývalé nezáväzosti aj priateľov sa vzdajú. Falstaff potom hneď zomiera nielen na svoje neduhy, ale predovšetkým kvôli opovrhnutej prezeravosti svojho bývalého druhu, od ktorého si sľuboval (nie len pre seba) výhodné miesto pri dvore... Welles si všimne spoločenského zázemia, dôležitý je zmysel pre detailné rozkreslenie vtedajších sociálnych podmienok, či už spoločenské spodiny (vymluvná je najmä ošuntovaná pub s príbytkami podobnými skôr brlohom) alebo najvyššia aristokracia (tu sú príznačné zábery zo vznosných katedrál). Zapojuje do komparsu postavy s výraznou tvárovou fyziognómou, súzníva tak s postupmi Pasoliniho. Zahŕňa drobné epizódy možno až groteskného vplyvu, napr. výrazy, ako ťažkotonážne obrnenie rytieri musia byť na koni vytiahnuté kladkostrojem. Zatiaľ čo dialógové pasáže (a najmä všetky dvorské) ešte prejavujú vplyv východného divadelného pôdorysu, líčenie Falstaffových nepravostí vykazuje viac filmárskych nápadov – samozrejme nesporným inscenačným vrcholom je scéna krvavej bitky, kedy proti Jindřichovi povstali odbojní šľachtici. Táto sekvencia je natočená kamerou tečiacou často v detailoch po bojišti, po probodávaných telách, hrôzosť udalostí umocňuje aj strihová skladba, hraničiaca až s akousi horčnatou víziou, ktorej sa prepleta zmäteno bežiaca Falstaff. Pokus vypreparovať Falstafa z niekoľkých Shakespearových hier, v ktorých sa objavuje (najmä z Henryho IV., ale tiež Henryho V. a Veselých paniek windsorských), zdôrazňuje nielen tragikomické pojetie titulnej postavy ako stredovekého bohéma a výtržníka, ale tiež zveselňujúcu úvahu o bezohľadnej, necitlivej zodpovednosti, ktorá v mene čistej povesti razantne odmieta včerejších hriechov mladosti. (Jan Jaroš, LFŠ 2007)(oficiálny text distribútora)

ZA KAMEROU

Réžia

PRED KAMEROU

Hrajú 13

Celé obsadenie · 13 mien

ĽUDIA ZA PRÍBEHOM

Ďalší štáb

POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ

Komentáre 0

Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.

Prihlásiť sa

Zatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.

POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ

Mohlo by ťa zaujímať