Kutya éji dala
Dráma
Balada o NarajameO PRÍBEHU
Zlatou palmou ocenený film od japonského režiséra Šoheja Imamury Balada o Narajame. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa totiž západná, najmä francúzska verejnosť zoznámi s dielou, ktorá by mala inak pramalú nádej na uvedenie v širšej distribučnej sieti. Šohej Imamura je autorom dobrých dvoch desiatok filmov (z nich Eidžanaika získala v roku 1982 diplom festivalového výboru XXIII. MFF v Karlových Varech), ale aj na Západe je doteraz prakticky neznámy, zastinovaný popularitou svojho kolega Nagisy Ošimy. Balada o Narajame, vybraná pre kaneskú súťaž, bola zakúpená nezávislou malou distribúciou Gerick Films len tri dni pred vyhlásením cien: ukázalo sa, že jej predstaviteľ Jean Hernandez, známy milovník filmu, mal dobrý zápach, pretože Zlatá palma rázom urobila z jeho investície dobrý obchod. Balada o Narajame nás prenáša do Japonska bližšie neurčenej doby, no zrejme vzdialené, do dediny, v ktorej panuje zvyk odnášať ľudí, ktorí dovŕšili sedemdesiat rokov, na blízku horu Narajama, aby tam vyčkali smrti. Téma teda v podstate rovnako choulostivé, ako filmy o tabuizovanej láske, lebo na prvý pohľad ide o nehumánny prístup k starnutiu. Šohej Imamura však vytvoril na túto tému pôsobivú úvahu o zákonoch zrodenia a zániku, večného kruhu prírody, do ktorého štyroch ročných období je zasadený príbeh Orin, ženy, ktorá s múdrej rezignáciou nielen prijíma svoj účasť, ale dokonca ho sama privoláva. V deväťdesiatych rokoch sa rozhodne vykonať prípravy na odchod z sveta: hľadá ovdovanej synovi novú ženu, ktorá ju zastúpi v práci, rozlúčí sa so svojimi blízkymi a doslova prinúti vzostupného syna, aby ju na chrbte odniesol tam, kde sa bielia kosti jej predkov. S majstrovstvom, ktoré sme si mohli overiť už v Eidžanaike, proti ktorej je Balada o Narajame dramaticky severenejšia, a preto efektívnejšie vystavená, mieša tvorca prvky do makro detailov zdôrazneného prírodného udalosti s prvkami výrazne symbolickými. Jeho obraz života spojeného s tradíciou, v mnohom krutú a nepochopiteľnú modernému Európanu, strhuje zmesou krásy a barbarského násilia a vyústia prostredníctvom aktu hrdinou slobodne prijatú neodvratnosť ľudského osudu v nejakej polemike so súčasnými, zdanlivo humánnejšími praktikami odkládania starých ľudí do kolektívnych zariadení. Spoločnosť chudobnej horskej dediny, ktorú Imamura zachytáva, je k podobnému vyhodovaniu svojich neproduktívnych členov nútená nedostatkom potravy. Čo núti dnešné prosperujúce spoločnosti k tomu, aby starí ľudia vyhošťovali zo stredu rodín, kde pre nich v predchádzajúcich patriarchálnych dobách bolo zákonne rezervované miesto, ako ste sa pýtali autor Balady o Narajame Víťazstvo Šoheja Imamury bolo viac či menej neočakávané, vzhľadom na to, že o Zlatú palmu sa nepokryto uchádzali aspoň dvaja ďalší tvorcovia, ktorí boli navyše obaja prítomní, zatiaľ čo Imamura nebol ochotný opustiť Japonsko, aby tu prípadne bránil svoje farby tak vehementne, ako to robili Robert Bresson a Andrej Tarkovskij. Možno práve to, že obaja na tlačových konferenciách po svojich filmoch až demonštratívne zdôrazňovali, koľko si osobujú právo na najvyššiu cenu, spôsobil porotu, aby šalomounsky udelila ich filmom ex aequo Cena za autorský film. Bolo určite ťažké rozhodovať medzi peniazmi nestora francúzskej kinematografie Roberta Bressona a Nostalgií jeho o oveľa mladšieho, ale nie menej osobitne vyhraneného sovietskeho kolega. A pretože rukopisy oboch, hoci diametrálne odlišné, majú práve toľko priaznivcov ako odporcov, bol výrok poroty vcelku oprávnený.(oficiálny text distribútora)
Dátum vydania: 18.01.2010
ZA KAMEROU
PRED KAMEROU
ĽUDIA ZA PRÍBEHOM
POĎME SA O TOM POROZPRÁVAŤ
Podeľ sa o svoj názor. Prihlásení členovia môžu komentovať aj hodnotiť.
Prihlásiť saZatiaľ tu nikto nekomentoval. Začni diskusiu.
POKRAČUJ V OBJAVOVANÍ
Dráma
Dráma
Tažní ptáci90%Dráma
Dráma / Komédia
Dobrodružný / Dráma
Dráma